Remeš/Berlín/Bratislava
7. mája (TASR) - Druhá svetová vojna bola doteraz najväčším a
najkrvavejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva. V Európe sa
skončila podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945,
avšak jej definitívny koniec nastal až 2. septembra 1945 podpísaním
bezpodmienečnej kapitulácie Japonska.
V Európe si štáty protihitlerovskej koalície pripomínajú každoročne
skončenie druhej svetovej vojny 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. V
anglicky hovoriacich krajinách je známy tiež pod názvom Victory in
Europe Day (Deň víťazstva v Európe).
Akt kapitulácie Nemecka sa uskutočnil hneď dvakrát. Prvý raz k nemu
došlo vo francúzskom meste Remeš približne tri hodiny po polnoci 7. mája
1945. Na žiadosť sovietskej strany sa celý kapitulačný akt s tým istým
textom zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne. Druhá svetová
vojna v Európe sa preto oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01. V
Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun už po polnoci a
preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj. V Rusku a v niektorých ďalších
krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka
pripomínajú ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
Problematické uzavretie mieru s Nemeckom po prvej svetovej vojne zmluvou
z Versailles v roku 1919, hospodárska kríza, nárast vlny nacionalizmu,
až napokon politika appeasementu, teda ústupkov po nástupe Hitlera k
moci, to boli najmä príčiny, ktoré viedli k najväčšiemu vojnovému
konfliktu.
Druhá svetová vojna sa začala na úsvite 1. septembra 1939, keď
nacistické Nemecko zaútočilo na Poľsko. V predvečer začiatku tejto
vojnovej apokalypsy nacistický vodca Adolf Hitler vo svojom horskom
sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: „Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914 - 1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza.“
Do bojových operácií sa počas druhej svetovej vojny postupne zapojilo 62
štátov, v ktorých žilo približne 80 percent vtedajšej svetovej
populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov - bojovalo sa
v Európe, v severnej Afrike, Atlantiku, v Oceánii, v južnej a
juhovýchodnej Ázii.
Počas šiestich rokov trvania druhej svetovej vojny zomreli a utrpeli
zranenia desiatky miliónov ľudí. Podľa najnovších údajov v nej zahynulo
okolo 60 miliónov ľudí, približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov
civilistov. Niektorí historici uvádzajú údaj 70 až 85 miliónov obetí,
pričom najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, spolu prišiel o 26 až 27
miliónov obyvateľov, z toho bolo takmer deväť miliónov vojakov.
Už od prvých dní vojny sa do bojových akcií aktívne zapojil aj Slovenský
štát, ako spojenec nacistického Nemecka. Avšak, na druhej strane, od
začiatku vojny Slováci aktívne bojovali proti fašistom na rôznych
frontoch. Išlo napríklad o československé vojenské jednotky v zahraničí,
o povstaleckú 1. česko-slovenskú armádu na Slovensku či domáci
partizánsky odboj. Vyvrcholením ozbrojeného úsilia v boji proti fašizmu
sa stalo vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP) 29. augusta
1944.
Porážkou fašistického Nemecka sa skončila druhá svetová vojna v Európe,
avšak v Ázii a v Tichomorí boje pokračovali, kde proti spojencom stálo
Japonsko. Po zhodení atómových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki - 6. a
9. augusta 1945 - vyzval japonský cisár Hirohito 14. augusta 1945 na
kapituláciu, keď skončenie vojny označil za „jedinú možnosť, ako obnoviť mier a uchrániť národ pred strašným osudom“.
Ešte ale musel prejsť takmer mesiac, kým bola na vlajkovej lodi
amerického tichomorského loďstva Missouri v Tokijskom zálive podpísaná
2. septembra 1945 japonská kapitulácia, ktorá zároveň znamenala
definitívny koniec druhej svetovej vojny.